Keď ženy menia svet: Ako sa zo žobráckej študentky stal reformátor

Keď ženy menia svet: Ako sa zo žobráckej študentky stal reformátor
LUTHER AKO ŠTUDENT SPEVUJE PRED PANI COTTOU, PROF. BIELY. ZDROJ: WIKIPÉDIA

Článok z dúfam, že DNES 1 prehliadať. Autor: Jean-Henry Merle D'aubigne

Johannes Luther chcel zo svojho syna urobiť učenca. V roku 1497, keď mal Martin štrnásť rokov, ho otec poslal do františkánskej školy v Magdeburgu. V dobrom aj zlom musela jeho matka súhlasiť, a tak sa Martin pripravil na odchod z domu.

Magdeburg bol pre Martina ako nový svet. Musel študovať v mnohých útrapách, pretože nemal dosť peňazí na živobytie. Bolo pre neho hanbou, že vo svojom voľnom čase musel žobrať o chlieb s inými deťmi, ktoré boli ešte chudobnejšie ako on.

Johannes a Margaret Lutherovci sa dopočuli o tom, aké ťažké je pre ich syna zarobiť si v Magdeburgu na živobytie, a tak ho po necelom roku poslali do Eisenachu, kde bola slávna škola. V tomto meste mali veľa príbuzných. Hoci mali Johannes a Margaret viac peňazí ako predtým, syna nemohli držať na mieste, kde ho nikto nepoznal. Okrem Martina mali títo dvaja ešte ďalšie deti. Johannes Luther svojou prácou zarobil len o niečo viac, ako potreboval na uživenie rodiny. Dúfal, že v Eisenachu bude môcť Martin ľahšie nájsť prostriedky na živobytie. Ale ani v tomto meste sa Martinovi nedarilo o nič lepšie. Jeho príbuzní sa o neho nestarali – zrejme preto, že sami boli veľmi chudobní.

Mladý študent, sužovaný hladom, bol nútený, podobne ako v Magdeburgu, chodiť so spolužiakmi z domu do domu, aby si zarobil na kôrku chleba. No chudobnému a skromnému Martinovi namiesto jedla hádzali do tváre iba tvrdé slová. Premožený žiaľom potajomky prelial veľa sĺz a bál sa o budúcnosť.

"Zbožná pani zo Shunem"

Jedného dňa - práve ho odvrátili od troch domov a chystal sa vrátiť do svojho príbytku a rýchlo - sa nehybne zastavil na Námestí svätého Juraja a stratil sa v pochmúrnych myšlienkach pred domom váženého občana. Musel by sa vzdať vzdelania pre nedostatok jedla, vrátiť sa a pracovať s otcom v baniach Mansfeldt?

Zrazu sa otvoria dvere! Na prahu sa objaví žena. Je to Ursula, manželka Conrada Cottu a dcéra starostu Ilefeldu. Kronika Eisenachu ju nazýva „zbožná žena zo Shunem“ na pamiatku mladej vdovy, ktorá tak naliehavo pozvala proroka Elisu, aby zostal a najedol sa. Táto zbožná žena zo Shunem menom Ursula si často všimla mladého Martina v kostole. Zapôsobil na ňu jeho príjemný hlas a jeho oddanosť. Počula tvrdé slová, ktoré musel úbohý študent znášať, a keď ho videla smutne stáť pred jej dverami, chcela mu pomôcť, pozvala ho dnu a dala mu niečo na ukojenie jeho hladu.

Conrad podporil charitatívnu prácu svojej manželky. Chlapcova spoločnosť sa mu v skutočnosti páčila natoľko, že o pár dní neskôr si ho vzal úplne medzi seba. Odteraz bolo jeho vzdelanie zabezpečené. Nemusel sa vracať do Mansfeldtových baní a pochovávať svoje talenty od Boha. V čase, keď nevedel, čo s ním bude, mu Boh otvoril srdce a domov kresťanskej rodiny. Táto skúsenosť mu dala dôveru v Boha, ktorú nedokázali otriasť ani tie najťažšie skúšky, ktoré ho neskôr čakali.

šťastné časy

Luther zažil v Cottovej domácnosti úplne iný život, než aký poznal doteraz. Jeho život teraz pokračoval ticho, bez núdze a starostí. Stal sa veselším, radostnejším a otvorenejším. Všetky jeho schopnosti sa prebudili uprostred teplých lúčov lásky a on si začal užívať život, veselosť a šťastie. Jeho modlitby boli vrúcnejšie, jeho smäd po poznaní väčší a štúdium rýchlejšie.

Okrem literatúry a vedy teraz spoznával aj výtvarné umenie. Naučil sa hrať na flaute a lutne. Svoj vynikajúci kontraaltový hlas často sprevádzal lutnou a tak nachádzal radosť v smutných hodinách. Svojimi melódiami rád preukazoval svoju hlbokú vďačnosť svojej adoptívnej matke. On sám miloval toto umenie až do staroby a skladal texty a melódie niektorých z najlepších nemeckých piesní. Pre Luthera to boli šťastné časy. Nikdy by na ňu nemohol myslieť bez toho, aby sa necítil hlboko dojatý.

"Na zemi nie je nič krajšie ako srdce dobrej ženy."

O mnoho rokov neskôr prišiel do Wittenbergu študovať jeden z Conradových synov. V tom čase sa už chudobný študent z Eisenachu stal najznámejším profesorom svojej doby. Luther ho s radosťou prijal pri svojom stole a pod strechou. Chcel niečo vrátiť synovi Konráda za láskavosť, ktorú dostal od svojich rodičov. O tej zbožnej žene, ktorá sa o neho starala, keď ho celý svet vyhnal, vyslovil tieto úžasné myšlienky: „Na zemi nie je nič krajšie ako srdce dobrej ženy.

Nikdy nezabudnúť

Luther sa nikdy nehanbil, že v jeho živote boli dni, keď sužovaný hladom musel žiaľ prosiť o svoj každodenný chlieb. Vôbec nie! Vďačne hovoril o veľkej chudobe svojej mladosti. Vnímal ich ako Boží prostriedok, ktorý z neho urobil to, čím sa neskôr stal, a ďakoval za to Bohu. Tento veľký muž videl v tých skromných začiatkoch dôvod, prečo sa neskôr stal tak slávnym. Nechcel zabudnúť, že hlas, ktorý otriasol Impériom a svetom, musel kedysi v uliciach malého mesta prosiť o kôrku chleba.

zdroj:
Jean-Henri Merle d'Aubigne, Dejiny reformácie šestnásteho storočia, zväzok 1: Dejiny reformácie, kniha 2: Mládež, obrátenie a rané práce Luthera 1483-1517, s.

Pokračujte v čítaní dúfam, že DNES 1

zanechať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Súhlasím s uložením a spracovaním mojich údajov podľa EU-DSGVO a súhlasím s podmienkami ochrany údajov.