Štúdium proroctva v Hanau s účinkami siahajúcimi až do Afriky. Autor: Paul Kowoll

Domáce a biblické skupiny sú ako žily organizmu. Prúdi v nich krv poslania a pulzuje život.

Domáca skupina a dve biblické skupiny mali vplyv na život viery a duchovný rozvoj mojej manželky Edith a mňa a dodnes existuje študijná skupina Daniel.

Čo je domáca skupina?

Domáca skupina je pravidelné stretnutie záujemcov o biblické otázky a výmenu informácií o životných situáciách. Môže byť otvorený pre začiatočníkov alebo uzavretý okruh priateľov. Biblická skupina sa buď zaoberá jednotlivými témami viery, ktoré sú pre toho či oného človeka dôležité, alebo vyvolávajú otázky. Môže tiež konštruktívnym spôsobom diskutovať o vyučovacích bodoch kresťanskej viery, napríklad pri lekcii krstu. Špeciálnou formou je kruh, ktorý špecificky študuje prorocké texty, zvyčajne knihy Daniel alebo Zjavenie.

V každom prípade pravidelné stretnutie, ktoré má trvať, poskytne čas aj na výmenu osobných skúseností, na riešenie problémov v ťažkých životných etapách a na modlitbu.

Aby som vás motivoval zamyslieť sa nad možnosťou založiť si domácu alebo biblickú skupinu alebo sa pripojiť k už existujúcemu stretnutiu, rád by som sa podelil o niektoré z našich skúseností.

1. Domáca skupina a otázka viery

Krátko po našom krste sa neďaleko presťahovalo niekoľko bratov a sestier v našom veku. Všetci sme hľadali spoločenstvo. Takto vznikali priateľstvá.

Niekto sa sťažoval, že v bohoslužbe nikdy nebolo dosť času na to, aby sme podrobnejšie diskutovali o zaujímavých úvahách o sabatnej škole. To bol spúšťač domácej skupiny. Stretli sme sa v piatok večer v stiesnenej obývačke, v ktorej bola aj posteľ malého Matthiasa: tri mladé manželské páry a jeden slobodný.

Nepamätám si ani raz, kedy sme sa vôbec dostali k diskusii na tému brožúry sobotnej školy. Vždy boli obavy, ktoré sa zdali naliehavejšie. Vždy sa objavovali nové biblické poznatky a zistenia, o ktorých bolo absolútne nevyhnutné diskutovať. Vždy existovali zložité otázky o proroctvách a súčasných udalostiach.

Každý večer bol čas príliš krátky. Raz, bolo to v lete, ženy postupne zaspávali na vankúšoch a prikrývkach a my muži sme o veciach diskutovali až do rána bieleho. Jedna biblická pasáž, o ktorej sme jeden večer hovorili, bola, že Ježiš poslal dvanásť apoštolov v Matúšovi 10:

„Neberte si zlato, striebro ani meď na opasky, ani mešec na cestu, ani dve košele, ani topánky, ani palicu; lebo robotník je hoden svojho pokrmu."

Tento rozhovor mi ostal v pamäti dodnes, pretože som si musel odpovedať, že mi chýba dôvera v Boha, aby som mohol nasledovať takéto poverenie od Ježiša bez akýchkoľvek opatrení a vlastnej bezpečnosti. Bohu trvalo asi 25 rokov mnohých skúseností s jeho láskyplným vedením, kým moja dôvera vzrástla tak, že mi mohol dať poverenie. »Leťte do Etiópie. Založiť detskú dedinku pre sto sirôt so školou a farmou.“

Je to obzvlášť pozoruhodné, pretože vtedajšia komunistická Etiópia bola jedinou krajinou na svete, v ktorej naše malé rodinné združenie nechcelo začínať so 60 markami mesačne, pretože deti by mali byť vychovávané vo viere. Mal všetky dôvody okamžite zavrhnúť hlas, ktorý sa ku mne prihováral, ako chybu narušeného mozgu a okamžite naň znova zabudnúť. Všetko chýbalo, aby som mohol povedať áno.

Moje znalosti angličtiny boli približne rovnaké ako u chudobného študenta po roku základnej školy. V pokladni ani vo vreckách siedmich členov rodiny neboli ani peniaze na let. "S čím chceš letieť do Etiópie?" oprávnene sa spýtala Edith, ktorá mala pokladňu. Nevedel som, tak som sa opýtal Boha. „Predaj desať oviec a budeš mať peniaze,“ znela prekvapivá odpoveď.

Vo veku 47 rokov som prvýkrát sedel v lietadle. Keď som prišiel do Addis Abeby, nikto ma nečakal, pretože tam neboli žiadne kontakty. Pri pasovej kontrole som nedostal vstupnú pečiatku, pretože moje cestovné peniaze nestačili ani na pokrytie môjho pobytu v hoteli do najbližšieho spiatočného letu. Nemal som kde bývať. Ale nepatrí celý svet Všemohúcemu Bohu?

Dnes L'ESPERANCE Children's Village Akaki v Etiópii vyučuje takmer 1600 študentov od predškolských až po univerzitné skúšky. 110 sirôt našlo nový domov. Farma chová dojnice a pestuje zeleninu, zemiaky a obilniny.

Za to, že vznikla humanitárna organizácia, ktorá dnes v šiestich krajinách Afriky a Južnej Ameriky spravuje detské dedinky, školy a misijné školy s farmami, prostredníctvom ktorých sa každoročne krstí niekoľko stoviek ľudí a vznikajú nové komunity adventistov, je zásluhou tzv. vedenie a milosť Božia a je nepriamym výsledkom prvého domáceho kruhu, spojeného s ďalšou udalosťou.

2. Domáca skupina a hnutie Ježišov ľud

Naše večery boli vždy o aktuálnych udalostiach a o tom, ako zapadajú do prorocky predpovedaných konečných časov. V tom čase prichádzali z USA správy o hnutí kvetinovej sily od mladých ľudí, ktorí sa zdalo, že šťastne trávia dni v teplej Kalifornii, zahalení kvetmi, no nosia málo alebo nič, fajčia trávu a upravujú sa.

To, čo nás prinútilo posadiť sa a všimnúť si, bola správa, že niektorí z týchto mladých ľudí, ktorí boli predtým závislí na drogách, našli vieru v Ježiša Krista a stali sa slobodnými. Nazývali sa Jesus People, otvárali si kaviarne a rozprávali o svojich skúsenostiach s Bohom.

Veci boli vzrušujúce, keď sme zistili, že hnutie sa dostalo aj do Nemecka. Sem-tam sa otvárali čajovne. Zdalo sa nám nepravdepodobné, že by to oslovilo mladých ľudí.
Chceli sme sa na to pozrieť. Navštívili sme teda čajovňu letničného kostola vo Frankfurte. Zišlo sa veľa mladých ľudí, ktorí si pri gitare spievali veselé piesne, pili čaj a hovorili o dobrom Bohu.

Niečo podobné sa stalo v malom meste. Kňaz prerobil garáž a pozval ľudí. Na podlahe sedelo niekoľko mladých ľudí so skríženými nohami na vankúšoch, veselo spievali, pili čaj, diskutovali a modlili sa. Boli medzi nimi aj vrahovia, ktorých sme v tomto prostredí nečakali.

Zdá sa, že to, čo sme nepovažovali za možné, fungovalo: mladých ľudí akoby priťahovali čajovne. Prečo sa to nestalo v žiadnej adventistickej cirkvi? Podarilo sa nám začať jeden ako domáca skupina?

Nie Nikto z nás nemal skúsenosti s prácou s mládežou. Nikto nenavštevoval teologický seminár. Nikto nevedel hrať na gitare a my sme tiež nemali izbu. Ale nečítali sme, že s Bohom môžete preskočiť múr?

čo bolo možné? Náš singel sa presťahoval do nového bytu. Keby sme v piatok večer oslovili mladých v meste a pozvali ich na čaj a rozhovor, išiel by niekto s nami?

Ľahšie povedané, ako urobené. Mali sme ísť dvaja, ostatní sa chceli za nás pomodliť. Kráčali sme v malej mestskej štvrti Hanau, Klaus na jednej strane ulice, ja na druhej. Ako oslovujete cudzincov na ulici, aby ste nadviazali konverzáciu o viere?

Stálo to veľa úsilia. Niektorí boli príliš starí, iní vyzerali príliš nepriateľsky, páry sa zdali príliš zamilované, iní sa očividne príliš ponáhľali, aby ich zastavili. Ale ľudia sa za nás v byte modlili.

Prekvapivo, keď bola prekážka prekonaná, ostali len pozitívne reakcie a pár dobrých rozhovorov. Ale tie, ktoré sme so sebou priniesli nášmu priateľovi, vyzerali spustošene a možno spali pod mostom. Priateľ nám dal nedávno výpoveď, pretože jeho biele sedenie utrpelo.

Neslávne skončil aj druhý pokus o čajovňu v párty miestnosti v pivnici priateľských súrodencov. Pozvali sme skupinu mladých zločincov a požiadali sme ich, aby vyšli z pivnice do záhrady fajčiť. Ale bola zima. Keď súrodenci počas začínajúcej šabatovej bohoslužby začuli cigaretové výpary zo schodov v pivnici do ich obývačky, stratili sme aj svoj druhý domov.

Aj tretí pokus bol ťažký. Napriek obavám, že by povesť cirkvi mohla byť poškodená, ak by prišli najrôznejší ľudia, bolo nám dovolené použiť miestnosť v suteréne cirkvi adventistov. Bolo to nepríjemné s holými stenami, stolmi a stoličkami a štvorcovými stropnými lampami.

Miesto, ktoré sa objavovalo každý piatok večer a po troch hodinách opäť zmizlo, sme pomenovali „Catacomb Way Out“. Na ulici bol umiestnený podomácky vyrobený stojan na plagáty s novým názvom.

Na zdesenie starej rehoľnej sestry, ktorá tušila, že sa deje niečo zlé, sme zakryli stropné svetlá červeným a zeleným krepovým papierom. Stoly a stoličky boli nahradené vankúšmi vyrezanými z penového odpadu. Na stenu sme nalepili plagáty: vojak, ktorý pri zásahu spadol dozadu. Bol označený ako „Prečo?“ Na druhom plagáte bola mŕtvola s výrokom: „Fajčenie zoštíhluje!“

Stále je toho veľa: o Ježišovom pochode centrom mesta s policajným sprievodom, o zhromaždení na trhovisku, o popoludňajších hodinách medzi užívateľmi drog v mestskom parku, o bohoslužbách vo väzení, tombole áut vozidlá pre detskú dedinu, večery v kasárňach USA a iné.

Nakoniec sme mali od vedenia mesta zadarmo celé poschodie domu. Čajovňa sa teraz volala „Shalom“ s čajovým barom, modlitebňou a obytným priestorom pre zamestnanca. Osem mladých ľudí bolo pokrstených a stali sa Ježišovými nasledovníkmi.

Zážitky z tejto doby sú zhrnuté v knihe zážitkov: Život z prvej ruky (dostupná na info@lesperance.de). Aby som to mohol napísať, Boh mi dal špeciálny čas tým, že ma nechal niekoľko týždňov samého v púšti v Jemene.

3. „Je pápež od Boha?“ – Ako sa z biblického kruhu stal Danielov kruh

Ako čestný výkonný predseda detskej charity L'ESPERANCE, ktorá sa z Božej milosti neustále rozrastá, som sedel za počítačom príliš dlho. To mi nerobilo dobre. Takže šport. V posilňovni? Ale to stojí peniaze a je to tiež možné.

Vonkajšie cvičenie a misia prinášajú požehnanie. Ale ako môžete tieto veci skombinovať? Objednal som si teda atraktívne letáky o proroctvách a svetovej histórii, sadol som na bicykel a rozdával 14 výtlačkov každý pracovný deň po dobu 200 rokov, bez ohľadu na vietor a počasie, sneh a letné horúčavy, s malými prestávkami.

Mal som našu adresu vytlačenú na letáku a mal som možnosť ju zaškrtnúť a poslať späť a získať Bibliu alebo niečo zadarmo veľký boj (dnes Od tieňa k svetlu), získať. Ponúkol som tiež účasť na biblickej skupine, ktorá v tom čase neexistovala.
V rokoch sa prihlásilo 39 záujemcov. Okrem dvoch tam neboli žiadni adventisti. Prvýkrát sme sa stretli v apartmánoch v Hanau. Potom sa účastníci priblížili k nášmu domu a biblická skupina sa odvtedy stretávala u nás.

Vytvorila sa zaujímavá, pestrá skupina: protestantský tajomník farského úradu, ateistický inžinier na dôchodku, manželia, ktorí nejaký čas chodili k Jehovovým svedkom, dve Brazílčanky, taxikár z Rumunska, učiteľ nemčiny a ruštiny, robotník z Ghany , jedna odborníčka, katolícka žena z Poľska, aby sme vymenovali aspoň niektoré, ktoré sa dlhodobo zúčastňovali na skupine biblického štúdia.

Muž z Ghany sa presťahoval do Anglicka, taxikár odišiel späť do Rumunska. V jedno letné popoludnie stál pred našimi dverami mladý pár: synovec pána Gaitanaru a jeho manželka. Určite by ste nás mali kontaktovať kvôli vašej viere.

Kevin, ktorý mal okolo desať rokov, sprevádzal svoju brazílsku matku a väčšinou maľoval farebné obrázky. Bez akéhokoľvek spojenia s témami, o ktorých sme diskutovali, sa jedného večera zrazu opýtal: "Je pápež od Boha alebo od diabla?"

Katolíčka reagovala okamžite a rozhorčene: „Môžete sa niečo také opýtať?“ Teraz som bola v ťažkej situácii. Všetci netrpezlivo čakali na odpoveď. Čo by som mohol povedať bez toho, aby som stratil Christine z Poľska? V ten večer bol v skupine aj Duch Svätý. „Aby sme mohli odpovedať na túto zaujímavú otázku, od budúceho týždňa budeme študovať knihu proroka Daniela, takže biblická skupina sa na ďalšie tri roky stala študijnou skupinou Daniela.

Sám som mal z toho najväčšie požehnanie S až 12 prekladmi Biblie a niekoľkými komentármi som na internete intenzívne skúmal dobu Daniela a historické naplnenie proroctiev. Ich presné naplnenie ma dodnes neprestáva udivovať.

Po troch rokoch dvoch hodín týždenne sme skončili 9. kapitolou. Táto mimoriadna kniha obsahuje toľko a historické zistenia sú také rozsiahle, že dokazujú, že Biblia, inšpirovaná Duchom Svätým, je pravdou a slovom Božím.

Ku každému veršu som vytvoril komentár, ktorý každý účastník dostal vytlačený. Po rokoch bude mať táto zbierka zvláštny význam. Štúdium Biblie skončilo pre chorobu. Traja drahí ľudia boli pokrstení.

4. „Prorok Daniel: Boh zjavuje budúcnosť“ – Druhá študijná skupina Daniela

Otázka, ktorú Edith položila trom mužom na letnom festivale cirkvi adventistov v Hanau, ma úplne prekvapila. "Máte záujem o biblickú študijnú skupinu o knihe Daniel?" Nikdy sme nediskutovali o novej skupine. Dni boli aj tak pri všetkej našej práci príliš krátke. Edith bola ohromená svojou spontánnou otázkou a pripisuje ju pôsobeniu Ducha Svätého. Bol to spoluveriaci, pokrstený asi pred rokom, žiadateľ o azyl z Iránu a imigrant z Poľska, ktorý bez váhania povedal áno a s ktorým sme si hneď dohodli termín našich týždenných stretnutí.

Raz večer, keď sme sa niekoľkokrát stretli v dome poľskej rodiny kvôli ich deťom, bol tam protestantský sused, ktorý sa práve chystal odísť. Vysvetlil som jej, že budeme diskutovať o biblickom proroctve a jeho historickom naplnení, a pozval som ju, aby sa k nám pridala. Odvtedy tam Claudia pravidelne chodila. Teraz je pokrstená.

Bolo to v septembri 2021. Do konca roka nás bolo sedem, traja adventisti a štyria priatelia. V roku 2022 sa biblická skupina rozšírila. Počas celého roka sa stretávalo dvanásť adventistov a osem neadventistov. Minulý rok nás bolo trinásť bratov a sestier a jedenásť priateľov. Na každoročnom grilovaní biblickej skupiny nás bolo 25: deväť adventistov, jedenásť neadventistov a päť detí.

Medzitým, po viac ako 30 mesiacoch dvoch hodín týždenne, študujeme 11. kapitolu Daniela, slovo po slove, verš po verši. Je fascinujúce, ako presne sa splnilo každé vyhlásenie proroctva dané Danielovi.

Existuje množstvo historických dôkazov, ktoré ukazujú, že Biblia je Sväté Písmo Božie inšpirované Duchom Svätým. Náhodné naplnenie všetkých týchto prorokovaných detailov počas obdobia viac ako 2600 XNUMX rokov je nemožné.

Rovnako ako pri prvej Danielovej biblickej skupine dostane každý účastník rukopis diskutovaných veršov. V skutočnosti môže každý použiť tento materiál na založenie kruhu, jeho vedenie, požehnanie a odovzdanie požehnania.

Pretože by bola škoda podeliť sa o tento poklad len s malou skupinkou, asi po šiestich rokoch štúdia som všetko zhrnul do knihy. Vzhľadom na množstvo aktuálnych historických údajov je na 750 stranách pravdepodobne najrozsiahlejším Danielovým komentárom, aký existuje v nemecky hovoriacom svete.

Siegfried Wittwer ako teológ a autor prevzal redigovanie Prorok Daniel: Boh odhaľuje budúcnosť a napísal k nemu predslov. Zodpovedá nášmu adventistickému chápaniu Písma a podobne ako predpovede dané Danielovi sa zameriava na posledné časy. Informácie o tomto paul.kowoll@gmail.com. Dá sa objednať na tejto adrese alebo v kníhkupectvách.

Naša skúsenosť je taká, že domáce skupiny, biblické skupiny a najmä tie, ktoré sa zameriavajú na Daniela a Zjavenie, sú úžasnou príležitosťou rásť vo vlastnej viere, zdieľať evanjelium a nadväzovať priateľstvá. Treba ich povzbudzovať a podporovať. Je úžasné, čo s tým náš Pán dokáže. Nechajte sa prekvapiť aj vy!